Malý realitný developer
Viem, to slovko na D spôsobuje uragán negatívnych emócií.
Každému začnú vyskakovať asociácie, mozog začne produkovať negatívne prepojenia. V našej hlave sa začne jednoducho mela.
Naskakujú pojmy ako bezohľadnosť, korupcia, mafia, okrádanie, zisk, chamtivosť, styky, rodinkárstvo, dražby, falošné úsmevy, veľké čierne limuzíny, bezbrehý zisk, nekvalita, lacná pracovná sila, dobre kúpil, draho predal, nevyplatené faktúry atakďalej a takďalej …
Poďme si to skúsiť rozmeniť na drobné:
Vývoj realitného trhu (ale aj celej spoločnosti ako takej) na našom malom slovensku priniesol vidinu rýchleho zisku. Na konci roku 1989 sme sa konečne vymanili spod stáročnej nadvlády rôznych panovníkov. A zrazu sa všade rozmohli podnikavci, ktorí to tu celé pekne rozvŕtali.
Lenže keď je niekto / nejaký národ / pod nadvládou viac ako 1000 rokov, tak tá submisívnosť z neho nevyjde lusknutím prsta.
K tomuto tu máme jednu obľúbenú vetu — my slováci sme radi ak nám nes8rú do úst ale iba na hlavu.
Touto krátkou vetou sa dá pekne vyjadriť situácia ktorá nastala po páde opony a ktorá vlastne trvá dodnes. Teda už viac ako 30 rokov.
Áno, zlepšuje sa to, ale iba veľmi pomaly. A tak sa nemožno čudovať tomu, keď Vám developer predáva nelogicky navrhnutú novostavbu za nekresťanské peniaze a vy si poviete — veď mi nenasr4l do úst, ale iba na hlavu, takže ja si to od neho kúpim. Aj keď viem, že to je nekvalita, aj keď neviem plnohodnotne využiť skoro žiadnu izbu v byte, a aj keď je to vlastne predražený blud.
A prečo to musí byť stále iba takto? Prečo sa nenájde niekto, kto by chcel za primeraný zisk priniesť ľuďom ten neopakovateľný pocit — že — waau konečne som doma…?
Napríklad takouto spálničkou:
Presne preto, lebo ľudia dnes kúpia hocičo. Tak načo bude developer investovať do drahých architektonických štúdií, ktoré navrhnú lepšie koncepty, keď si môže najať miestneho architekta bez stabilnej práce, dať mu pár drobných, a ten mu za to následne “vykoumá” svoj hnoj.
A áno, aj v tomto sa to začína pomaly zlepšovať a na západnom Slovensku sa už naozaj začínajú na trhu objavovať prvé lastovičky solídne využiteľných dispozícií v novostavbách.
No a potom tu máme otázku — musí byť developer nevyhnutne niekto kto stavia iba nové budovy alebo to môže byť aj ten kto renovuje staré na nové?
Myslíme si, že tu sa stále bude prejavovať naša slovenská nátura — inakosť sa neodpúšťa.
Ale prečo to musí byť stále iba tak?
Prečo nemôže byť na trhu niekto, kto bude ľuďom prinášať nefalšovaný pocit domova tak, že zoberie niečo škaredé a staré a spraví z toho pekné, lákavé a nové?
Niekto, kto bude chcieť využiť každý centimeter obytnej plochy na to, aby sa tam budúci majiteľ cítil jednoducho spokojne.
S manželkou sme si v jednom bode povedali — A DOSŤ. Stačilo. Nebudeme sa už viac prizerať na to, ako hocikto postaví hocičo a ľudia si to kúpia a potom nariekajú, že akú hlúposť vlastne urobili.
- že na vizualizáciách od developera predsa bol park pred domom a dostatok zelene, ale v skutočnosti sa mu nechcelo investovať do vzrastlej zelene, a tak iba nasadil malé stebielka, a tak klient musí čakať minimálne 15 rokov, kým to bude aspoň vzdialene pripomínať vizošku.
- že spálňa na prezentačnom PDFku vyzerala tak, že pred nakreslenou posteľou sa ešte vynímala vstavaná skriňa, a pritom v skutočnosti iba architekt šikovne zmenšil merítko zariaďovacích predmetov a teda sa už okrem postele do tej spálne nevojde absolútne nič. Ani len nočné stolíky.
- že kuchynská linka na vizualizáciách síce vyzerala efektne, ale v skutočnosti ju žiaden stolár nebol schopný dodať v štandarde, aký bol vyobrazený. Nehovoriac o tom, že cena aspoň vzdialene vyzerajúcej linky bola v pásme 5 až 10tis eur s tým, že ergonómiu, rozvrhnutie jednotlivých segmentov a tiež farebnosť a skladbu materiálov si museli vymýšľať klienti už sami.
- že v obývačke sa prejavil totožný neduh ako sme spomínali v bode č.2. Teda žiaden rohový gauč pre 5 osôb ale malá dvojsedačka. A to ešte mohol byť klient rád za to, že aspoň má kde sedieť. Pamätáte sa na slogan zo začiatku? Nanasr4li nám do úst, iba na hlavu, takže sme spokojní.
Toto presne chceme zmeniť. Ako? Tvrdou prácou a nekonečným premýšľaním nad vecami spájajúcimi sa s bývaním. Kompletne a celistvo, nie iba čiastkovo a oddelene.
Veríme, že takú robotu niekto ocení. A ten niekto sa stane hrdým a spokojným majiteľom toho svojho Najkrajšieho bývania..
Napríklad aj takéhoto:
